Zdravé črevá 2

(črevná mikroflóra)

V prvej časti dielu o zdravých črevách som popísal správnu funkciu hrubého čreva a zlý dopad zápchy na naše zdravie. Poukázal som tam na každodennú nutnosť príjmu vlákniny. Každý jeden deň, by sme mali konzumovať primeranú dávku nerozpustnej celulózy a rozpustnej bobtnavej vlákniny.


Obidva druhy vlákniny musíme ešte navyše podporiť dostatočným príjmom tekutín. To všetko je síce veľmi dôležité, no k dosiahnutiu správnej funkcie čriev to rozhodne nestačí. K zabezpečeniu zdravého čreva musíme upraviť pomer dobrých (probiotických) a zlých (patogénnych) baktérií. Tie kolonizujú naše črevá a tým podstatne vplývajú na náš zdravotný stav. Týmto baktériám sa budem venovať v tomto článku.

Náš tráviaci trakt osídľujú tisíce baktérií. Prevažná väčšina z tohto množstva sa nachádza práve v hrubom čreve, pretože tam majú vytvorené výborné podmienky na rozmnožovanie. Značnú časť týchto baktérií ešte možno nájsť v koncovej časti tenkého čreva. Zvyšná časť tráviaceho traktu už obsahuje baktérií pomenej, pretože tam nie sú vytvorené správne podmienky na ich dlhodobé prežitie.

Baktérie v hrubom čreve možno rozdeliť na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria dobré, čiže probiotické baktérie. Druhú skupinu zasa zastávajú zlé baktérie, ktoré môžeme nazvať ako patogénne. Medzi oboma skupinami baktérií musí byť vybudovaná rovnováha. V hrubom čreve zdravého človeka prevládajú tie dobré baktérie, nad tými zlými. Preto je človek zdravší. No môže nastať aj opačný prípad, kedy v čreve prevládajú zlé baktérie. Vtedy je organizmus otrávený. Tento prípad je však v praxi častejší.

Úlohou baktérii je dodatočná likvidácia nestrávených zvyškov potravy. Tieto baktérie sa nazývajú Coli baktérie. Sú veľmi nápomocné pri trávení a tvorbe vitamínov. Problém vznikne vtedy, ak väčšina Coli baktérií vyhynie. V čreve začnú prevládať hnilobné procesy. Netreba však zabúdať nato, že niektoré druhy Coli baktérií môžu byť patogénne. Keď sa tieto dostanú do močovej trubice, spôsobujú vážne zdravotné problémy.

Dobré baktérie sú schopné produkovať niektoré vitamíny skupiny B a vitamín K. Preto sú pre zdravie človeka dôležité. No schopnosť produkcie látok majú aj zlé baktérie. Tie zasa vylučujú toxíny, ktoré sa pri nepravidelnej stolici vstrebávajú cez stenu hrubého čreva, spoločne s chemickým odpadom z jedla. A to priamo do ľudského organizmu. To vo veľkej miere zaťažuje detoxikačné orgány, ako pečeň a obličky. Ak tie odpad nestíhajú zachytávať a vylučovať klasickou cestou, telo prepne do núdzového režimu.


Na vylúčenie toxínov z tela vtedy začne organizmus využívať pokožku a sliznice. Prejaví sa to ako akné, ekzémy, rôzne vyrážky, hlieny v pľúcach a nosnej dutine. To práve spôsobuje zlé vylučovanie odpadu z tela klasickými cestami. Choré vnútro sa prejaví navonok.

Nevýhodou probiotických baktérií je to, že nie sú schopné v našom čreve prežiť dlhodobo. Nachádzajú sa na stenách čreva a tiež voľne v čreve. No pri stolici vylúčime aj značnú časť týchto dobrých baktérií. Preto ich musíme pravidelne dopĺňať a podporovať vhodnou stravou. Ak ich je v čreve dostatok, bránia v rozmnožovaní zlých baktérií, pretože vytvárajú kyslé prostredie, v ktorom sa zlé baktérie rozmnožujú nedostatočne.

Mliečne probiotické baktérie, ako bifidobacteria a lactobacillus majú schopnosť zmeniť laktózu a cukor na kyselinu mliečnu. Tým sa prostredie v čreve mení na kyslejšie. Veľmi kyslé prostredie nemajú zlé hnilobné baktérie radi, preto sú potlačované. Tiež sa tím chráni sliznica čreva. Zlé baktérie sa tam veľmi ťažko usadzujú. Preto sa tieto dobré baktérie nazývajú, ako probiotické. [Pro-bio znamená pre život]

Nevýhodou kyslého prostredia je však to, že tiež potláča dobré Coli baktérie, ktoré sa podieľajú na spracovaní nestrávených zvyškov potravy. No existencia probiotických baktérií v hrubom čreve je pre zdravie človeka oveľa dôležitejšia. Tiež produkujú látky schopné spracovať nestrávené zvyšky jedla.

Naopak, ak je v čreve málo probiotických baktérií, tým zlým sa tam bude dariť výborne. Zlé baktérie sú schopné prežiť v našich črevách dlhodobo, pretože tam majú parenisko. Tiež ich vylučujeme stolicou, no vedia sa rýchlo rozmnožiť. Následne zamorujú organizmus odpadom. Majú radi potraviny podliehajúce hnilobe. Napríklad vajcia, mäso, údeniny a nemožno zabudnúť na sladké pochutiny. Tieto baktérie a kvasinky v čreve spúšťajú hnilobné a kvasné procesy. Štiepia nestrávené zvyšky potravy a bielkoviny. Vedľajším produktom sú toxíny a plyn. To sa prejaví nadmernou plynatosťou, ktorá u človeka tiež dokazuje zlú funkciu čriev.


Čo ohrozuje pozitívne baktérie:
V prvom rade ich ohrozuje nepravidelné dopĺňanie do organizmu. Nevedia v čreve dlhodobo existovať. Prekáža im konzumácia prevažne živočíšnych výrobkov a nadbytku cukru, ktoré prospievajú hnilobným baktériám, plesniam a kvasinkám. Tie preto majú optimálne prostredie k rozmnožovaniu. Pri malom množstve probio baktérií tento stav s radosťou využijú.

Ďalším faktorom ohrozujúcim probio baktérie sú známe ATB (antibiotiká). [Anti-bio znamená proti životu] Pokiaľ ochorieme na bakteriálne ochorenie, lekár nám predpíše ATB. Tie nám pri liečbe pomôžu, pretože zahubia baktérie spôsobujúce ochorenie. Lenže tiež vyhubia probiotické baktérie. No tiež to záleží od druhu ATB. Po užívaní ATB je prospešné začať užívať probiotické potraviny, ktoré tieto dobré baktérie obsahujú.

Probiotické baktérie potrebujú prostriedok, ktorý im umožní prežiť a rozvíjať sa. Týmto prostriedkom je práve rozpustná vláknina, ktorú som spomínal v prvom diely o zdravých črevách. Rozpustná vláknina môže byť potravou pre probiotické baktérie. Tieto mikroorganizmy sa vo vláknine ľahšie rozvíjajú, čo sa podieľa na ich raste a zvýšenej aktivite. Črevné procesy preto prebiehajú oveľa lepšie. Takáto rozpustná vláknina sa volá Prebiotikum.

Konzumácia rozpustnej vlákniny teda neprospieva iba pravidelnému vylučovaniu odpadu, ale aj prežitiu dobrej črevnej mikroflóry. Preto ju musíme konzumovať denne! Každodenná existencia takejto vlákniny v črevách výrazne podporí prežitie probiotických baktérií. Náš tráviaci systém je skonštruovaný tak, aby zlikvidoval čo najviac baktérií. Teda aspoň začiatok tohto systému. Bez rozpustnej vlákniny dorazí prevažná väčšina baktérií do čreva mŕtva. Práve preto musia byť baktérie niečím chránené. Rozpustná vláknina vytvára gélovitú substanciu, ktorá baktérie chráni pri prechode tráviaceho ústrojenstva. Neodbúravajú ju žalúdočné šťavy. Preto sa do čreva dostane čo najviac baktérií. Príkladom takejto vlákniny môže byť Psyllium. Tiež sa dá kúpiť v lekárni.

Lactobacillus acidophilus je baktéria, ktorá má schopnosť prežiť určitý čas vo veľmi kyslom prostredí. V žalúdku dokáže odolávať páru hodín, no aj tak je vhodné podporiť ju bobtnavou vlákninou.


Čo obsahuje probiotické baktérie?
Obsahujú ich výrobky, ktoré vznikli vhodnou fermentáciou, alebo boli do výrobkov pridané. Napríklad fermentované mliečne výrobky, fermentovaná zelenina, sója a podobne.

Pre mňa osobne je najlepším zdrojom Acidofilné mlieko (Acidko) a kyslá kapusta, ktorá neprešla pasterizáciou. Takže najvhodnejšia je kyslá kapusta, ktorú si cez jeseň naložíme do suda a tá následne vykvasí. Ďalším zdrojom môžu byť kyslé zavárané uhorky, biele jogurty, bryndza, výrobky z mlieka, alebo nejaké doplnky z lekárne pre alergikov.

Tu si však dávajte pozor na umelé jogurty, ktoré sú bežne reklamované v televízii. V reklame nemusí byť vždy pravda. Z lekárne skôr odporúčam tobolkové formy prípravkov, než tie tabletové. Tobolka má tendenciu dostať čo najviac živých baktérií do čreva. No záleží to od konkrétneho výrobku a kmeňa baktérií. V tomto prípade bude najlepšie sa poradiť s lekárnikom.

Pre potláčanie zlých baktérií v čreve je najlepšou možnosťou každodenná konzumácia produktov mliečneho kvasenia. Ja mám rád Acidofilné mlieko od Raja, konkrétne 950 gramové balenie.. Obsahuje kultúru Lactobacillus acidophilus. Nedávno som zistil, že okrem klasického kyslého Acidka ponúkajú aj jahodový a vanilkový variant. Sú voľno predajné v obchodoch. Vyskúšal som jahodovú, aj vanilkovú príchuť. Zvládol by som ich piť stále, pretože obe varianty majú výbornú a lahodnú príchuť. Je to obrovský chuťový rozdiel oproti klasickému kyslému prevedeniu. Takže kto neobľubuje kyslé chute, môže vyskúšať nápoj s príchuťou.

Musím však varovať, že jahodová príchuť obsahuje farbivo karmíny. Konkrétne ide o E120, čiže kyselinu karmínovú. Môže byť rakovinotvorná a vyrába sa z chrobákov. Nechápem prečo tam dávajú to farbivo. V takomto prípravku nevidím rozdiel v tom, či to bude biele, alebo ružové. Vanilková príchuť obsahuje farbivo z karotky, čo je bezpečné. Klasická varianta je tiež v poriadku.

Lactobacillus môže vyvolávať nadúvanie a plynatosť. Platí to hlavne u tých ľudí, ktorí ho konzumujú nepravidelne. Pri pravidelnej konzumácií tejto kultúry si telo zvykne na novú črevnú mikroflóru a plynatosť výrazne ustúpi.


Zhrnutie:
Naše črevá sú dôležitou časťou ľudskej imunity. Prebieha tam značná časť vstrebávania živín do nášho organizmu. Stretávajú sa tam baktérie, toxíny, odpad a vstupná brána do nášho tela. Pokiaľ je brána slabá, prepúšťa zlé látky. To sa prejavuje chorobami. Preto musíme v črevách vytvoriť podmienky, ktoré bránu posilnia. Tieto podmienky vytvorí vláknina (nerozpustná, rozpustná), čistá voda a vhodné probiotické baktérie.

Probiotické baktérie sú pre naše zdravie veľmi dôležité, preto by sme mali čo najčastejšie konzumovať potraviny, ktoré ich obsahujú. V takomto prípade nemožno zabudnúť na konzumáciu rozpustnej (bobtnavej) vlákniny, pretože výrazne podporuje prežitie probiotických baktérií v našom tele.

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *