Príbeh o vzdialenej hore

V jednej nádhernej krajinke žil 14 ročný chlapec, ktorý sa volal Maťko. Býval v dedine a preto mal veľmi blízko k prírode. Už od mala chodil na prechádzky po priľahlých poliach a lúkach. Takéto prechádzky mal veľmi rád. Chodil po miestach, kde veľa ľudí nechodí, čo ho tiež fascinovalo. V prírode sa cítil skvele. Výborne sa tam uvoľnil a premýšľal o živote. Pritom zabúdal na problémy, s ktorými sa stretával v bežnom svete. Okamih, ktorý strávil na takejto prechádzke patril iba jemu a jeho myšlienkam.


Zmena je súčasťou života

Postupne ako rástol, ho však pôvodné trasy prestávali baviť. Dovtedy išlo iba o niekoľko hodinové vychádzky na stále tie isté miesta. Tých bolo síce dosť, no nestačilo mu to. Dôvodom jeho nespokojnosti bol fakt, že dva kilometre od jeho domova rástol hlboký les. Na konci tohto lesa po niekoľkých kilometroch sa k nebesiam týčila mohutná hora. Pri pohľade z jeho domova vyzerala majestátne. Veľmi chcel tú horu navštíviť. Bol zvedavý, čo sa tam hore skrýva. Vždy si chcel z vyššej perspektívy obzrieť okolie svojho rodiska a oblasť, v ktorej žil.

Ten les trochu poznal, pretože tam bol zopár krát s rodinou. Nikdy nie však sám. Niekoľko miest si v tom lese pamätal. No nevedel sa tam dostať. Les na neho pôsobil ako bludisko. No aj tak sa rozhodol, že tie miesta začne hľadať.


Zmena plánu

Preto prestal chodiť po tradičných miestach a svoju pozornosť zameral na les. Tie miesta začal hľadať. A postupne ich aj našiel. Samozrejme to nedokázal za mesiac, či dva. Trvalo to jeden rok. No je vhodné spomenúť, že na také výpravy chodil priemerne dva krát do mesiaca. Mal veľa školských povinností a tiež musel pomáhať rodičom s prácou okolo domácnosti. Preto nemal veľa príležitostí na uskutočňovanie svojich výprav.

„Celkový úspech je len nahromadením stoviek, ak nie tisícov pokusov a snáh, ktoré nikto nikdy neocení.“ –  Brian Tracy

Každou podniknutou výpravou šiel hlbšie a hlbšie do lesa. Zistil, že má celkom dobrý orientačný zmysel. Tiež si dokázal zapamätať cestičky, ktorými prišiel a priestor samotného lesa. Za nejaký čas sa dostal až k začiatku hory. Tiahla sa niekoľko kilometrov priečne lesom. Väčšinou išlo o prudké stúpanie plné drobných kameňov, medzi ktorými rástli stromy. Terén sa mu zdal príliš ťažký a zle dostupný.


Veľká prekážka

Bol z toho sklamaný. Dobre vedel. Aká je hora v skutočnosti obrovská. Veľmi sa na ňu chcel dostať, no bol v tom háčik. Nie háčik, vlastne veľká kotva. Tou kotvou boli pochybnosti a strach. Zdalo sa mu to, ako veľmi ťažký výstup. Bál sa, že z toho bludiska stromov viac nenájde cestu domov, pretože išlo o veľmi rozľahlý horský masív. Hora vyzerala väčšie ako les, ktorý zvládol spoznať. Myslel si, že to nezvládne. Túžba bola síce silná, no upustil z toho. Chcenie síce nezmizlo, no bolo zmiešané so strachom.

„Prekážky sú to čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ.“ – Brian Tracy

Z jeho domova mal na tú horu neustály výhľad. Opticky vyzerala veľmi blízko, no skutočnosť bola iná. Uvedomoval si to a preto sa tam sám neodvážil. Mal brata, no ten nemal záľubu v turistike. Pár krát síce boli spoločne v lese na opekačke s priateľmi, no na túry spoločne nechodili. A Maťkovi to v podstave vyhovovalo. Rád chodil na svoje túry sám. Sám sa rozhodoval ktorou cestou pôjde, kedy sa zastaví a oddýchne, ako rýchlo pôjde a tiež kam vlastne pôjde. Jedine takto cítil slobodu.


Zopár rokov nečinnosti

Ubehlo zopár rokov. V príbehu sa za ten čas nič zvláštne nestalo. Maťko zvykol na tú horu zo záhrady svojho domu často pozerať. Stále premýšľal, čo sa môže za tou horou nachádzať. Bratovi pár krát povedal, že keď vyrastú, na tú horu spoločne vylezú. Ten nato väčšinou nereagoval. 😀 Medzitým Maťko ďalej podnikal túry do lesa a ďalej spoznával jeho tajomstvá. Takto to prebiehalo sedem rokov. Po siedmich rokoch sa však stalo čosi nečakané.

. „Jednou z najbežnejších príčin neúspechu je zvyk vzdať sa, keď človeka stretne dočasná porážka.“ –  Napoleon Hill

Jeho brat sa stretol s kamarátom, ktorý na tej hore pred rokom bol. Ten mu povedal o jednej vyhliadke na vrchole, z ktorej bolo vidno na všetky dediny v okolí. Spoločne sa dohodli, že na tú horu vylezú a navštívia tú vyhliadku.

Menší zvrat

Keď prišiel domov, oznámil tú novinu Maťkovi. Ten bol nadšený a s výletom okamžite súhlasil. Najbližšiu sobotu na tú horu spoločne vyrazili. Kamarát vybral cestu cez žľab. Trasa bola náročná, no zato priama. Po niekoľko hodinovom pochode a lezení sa na tú horu vyštverali. Pre Maťka to bol úžasný pocit. Bol zvedavý, čo sa za tou horou nachádza. Pôvodne si myslel, že za horou leží jedno slovenské veľkomesto. Pohľad na druhú stranu bol však prekvapujúci. Za horou bola totižto ďalšia hora. Za tou ďalšia a za tou ešte niekoľko ďalších. Bol úplne unesený. No to ešte nevedel, čo ho čaká.

Väčšie prekvapenie

Po niekoľko minútovom pochode dorazili k lesnému výseku, ktorý odkrýval očarujúcu vyhliadku. Celú krajinu so všetkými priľahlými dedinami mal ako na dlani. Na ten okamih už nikdy v živote nezabudol. 😎

Následne si tam urobili opekačku. Keď sa začalo zvečerievať, pobrali sa domov. Domov sa dostali pred zotmením.


Získal ponaučenie

Tento výlet bol pre Maťka kľúčový. Prešiel dverami, ktorými sa bál prejsť. Pochopil, že nie všetko musí byť v živote tak, ako sa zdá. Niekoľko dní po tomto výlete to miesto Maťko ešte raz navštívil. A potom ešte niekoľko ráz a vždy už sám. Jeho túry nabrali iný rozmer. Začal chodiť na územia ležiace hlboko za touto „nezdolateľnou“ horou.

Zohnal si oblastné lesné mapy, ktoré doma poctivo študoval a priraďoval si do mapy územia, ktoré skutočne navštívil. Naučil sa názvy jednotlivých pohorí a miest. Dostal sa na miesta, na ktoré by si v živote nepomyslel, že sa skutočne dostane. V súčasnosti tú horu pozná lepšie, než vlastnú dlaň.

„Všetko, čo sme, je výsledkom toho, čo sme si mysleli“  – Budha

Často krát premýšľal, že sa na tú horu mohol dostať aj sám, no bránila mu v tom negatívna emócia, ktorá sa nazýva strach. Strašiak, ktorý nás brzdí, či zastavuje, no v skutočnosti nič neznamená. Kto chce niečo dokázať, sa raz musí postaviť svojmu strachu. Buď sám, alebo s pomocou svojich známych.


Záver

Tento príbeh v skutočnosti pojednáva o zákone príťažlivosti. Maťko mal svoj cieľ. Chcel ho naplniť. Myslel na to, že sa raz na tú horu chce dostať. Povedal o tom svojmu bratovi. Zákon príťažlivosti zapracoval a odozva za nejaký čas skutočne prišla. Brat sa stretol s kamarátom, ktorý už na tej hore bol. Urobila sa akcia, ktorá pohla ďalšie veci, ktoré prispeli k naplneniu sna. Tento článok opisuje skutočný príbeh, ktorý sa nakoniec zrealizoval v roku 2012. 😎


 

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *