Povolanie, či poslanie

Známe príslovie hovorí. Bez práce nie sú koláče. Vo všeobecnosti je to pravda. I keď nie vždy to platí. Keď si chceme kúpiť spomínaný koláč, musíme mať peniaze. No peniaze nerastú na stromoch. Ani nám nepadajú z neba. Kto nemá bohatého otecka, či určité sociálne zvýhodnenie, musí pracovať.

Za tú vykonanú prácu získa peniaze. Možno menej, než si skutočne zaslúži, ale dostane. Za tie peniaze si potom kúpi ten koláč a kruh sa uzavrie. Ale akú prácu si vybrať? Ďalšia známa fráza sa pýta. Čím chceš byť, až vyrastieš? Odpoveď môže vyznievať rôzne. No mnoho detí chce byť hasičom, kozmonautom, vojakom, učiteľom a keď trocha viac vyrastú, tak aj gynekológom. 😀 Tieto vytúžené povolania raz dosiahnu. A možno ani nie. No keď chcú, určite sa niekde zamestnajú.


Povolanie, či poslanie?

No nie je povolanie, ako povolanie. Vďaka životnej rôznorodosti existuje množstvo povolaní. Tie majú určitú hierarchiu. Tá hierarchia smeruje od najdôležitejších povolaní, po menej dôležité. Tú hierarchiu však nezastávajú iba povolania. Patria do nej aj poslania.  A to je rozdiel. Niekto si možno povie, že je to jedno. No s tým sa dá len ťažko súhlasiť.

„Pekár môže piecť chlieb bez citu, alebo s citom. V tom druhom prípade bude chlieb určite chutnejší.”

Povolanie môže byť aj poslanie. No nie vždy je to tak. Pre príklad si zoberme už spomenutého pekára. Chodí do práce. Pečie tam chlieb a pečivo. Týmto povolaním prispieva k blahu spoločnosti. Jeho výrobky pomáhajú ostatným odstrániť hlad. Pekár však svoje povolanie môže vykonávať dvojako.

Buď ho berie ako povolanie a túto prácu vykonáva výhradne pre peniaze. Alebo ho berie ako poslanie a zarobené peniaze sú iba súčasťou jeho práce.

Povolaním môže byť hocijaká činnosť, pri ktorej sa nevyžaduje cit. Robíte v nej manuálnu prácu. Tú prácu vykonáte a zato dostanete peniaze.”

Povolanie

Pekár pri pekárskom povolaní chodí do práce. Tam trávi čas, ktorý sa rovná jeho pracovnej dobe. Pečie chlieb, ktorý je produktom jeho pracovnej činnosti. Je mu jedno, že chlebom nakŕmi ostatných ľudí. Pre neho je to iba práca. Musí tam byť určený počet hodín a piecť pečivo. Chce dostať výplatu a preto to musí robiť. Tá práca ho nijako nenapĺňa. Vykonáva ju monotónne.

„V prípade, kedy konkrétne povolanie neprináša žiadny pocit naplnenia, je vina v človeku a nie v povolaní.“ – Viktor Frankl

Celý deň robí to isté. Niekedy ho to nudí. Inokedy sa zas potí, lebo má toho urobiť viac než dosť. Pozerá sa na hodiny. Chce ísť čím skôr domov. V práci urobí len to, začo je platený.


Poslanie

Predchádzajúci pekár ma kolegu. Ten je úplne iný ako spomínaný pekár. Ten už berie pečenie chleba ako poslanie. Má to rád a vníma to ako remeslo. Takému pekárovi záleží na kvalite jeho výrobkov. Vie, že to nemôže odfláknuť. Chce, aby jeho pečivo bolo vždy chutné. Pri pečení dáva pečivu svoje srdce.

Baví ho piecť. Robí to s radosťou a nie preto, že musí. Vie, že svojim pečivom nakŕmi ostatných ľudí. Záleží mu na tom, aby im jeho výrobky chutili. Je hrdý na svoje poslanie. Ľuďom sa snaží dať to najlepšie, čo len dať môže. Peniaze sú iba súčasťou jeho poslania. Tiež sú dôležité, no kvalita je dôležitejšia. Pri poslaní sa vyžaduje cit. Chlieb by som si rozhodne vybral od tohto pekára.

„Povolanie urobí hocijaký robot, no poslanie dokáže urobiť jedine človek.”

„Každé povolanie má určitý význam, no vždy by sa malo vykonávať ako poslanie.”


Príklad na viac

Ďalším príkladom môže byť učiteľ. Učiteľstvo je rozhodne poslanie. Na učiteľovi závisí mnoho. Veď sa svojim konaním priamo zúčastňuje na utváraní budúcej spoločnosti. Svojou činnosťou formuje žiakov. Sám chce, aby sa niečo skutočne naučili. Hľadá spôsoby, ako žiakov namotivovať, pretože toto je vo vyučovaní najdôležitejšie. Rozhodne nemotivuje zlými známkami. Väčšina súčasných žiakov sa učí pre známky. Takto stráca skutočné vzdelávanie na význame.

„Láska mi dala kľúč k môjmu povolaniu.“ – Margarita Aliger

Tiež ich vie pochopiť. K vyučovaniu pristupuje zodpovedne. Neriadi sa len tým, čo mu prikazujú experti z ministerstva. Ministerstvu na budúcnosti tejto spoločnosti nezáleží. Toto je správny učiteľ. Každý z nás je niečím jedinečný. Jedinečný učiteľ má vypestovaný cit pre učenie iných. Ten sa nepotrebuje správať ako cvičená opica.

Sám vie, ako má najlepšie učiť. Rovnako ako záhradník, ktorý pestuje a stará sa o kvetinu od jednoduchého semiačka, až po prekrásny a rozvinutý kvet.

povolanie

Povolanie, či poslanie? …

No sú aj takí, čo žiakov neriešia. Veď výplatu dostanú, či sa žiak niečo naučí, alebo nie. Peniaze sú dôležitejšie než to, či z tých žiakov niečo bude. Mal by niekto taký učiť? Je dôležité, akú generáciu ľudí vychovávame a vzdelávame. Mali by sme k tomu pristupovať zodpovedne.

„Mojím povolaním je láska.“ – Terezie z Lisieux

Nie je umenie skúšať žiakov, ktorí sa aj tak nič nenaučili. Prečo sa nenaučili?  Pretože neboli motivovaný učiť sa. A keď sa aj naučia, tak je to dočasné. Nemajú skutočný dôvod, prečo sa učiť. Jedinou motiváciou sú zlé známky a prihláška na ďalšiu školu. Nenaučíš sa, dostaneš 5ku! No toto je vydieranie a nič iné. Učiteľské poslanie nemôže robiť hocikto. Takýchto učiteľov je veľmi málo. Zato tých, čo učia len pre peniaze, je dostatok.

Iný príklad

Politika by mala byť povolaním, či poslaním? Určite poslaním. No v praxi to veľmi nie je poznať. A to je skutočný problém tejto spoločnosti. Každý jeden poslanec, ktorý sa chce podieľať na riadený tohto štátu, by to mal brať ako poslanie pomáhať väčšine. No čoho sme svedkami hneď po voľbách? Víťazná strana oslavuje a raduje sa ako malé deti. Spomeňte si na tú známu fotografiu, kde je premiér vo vzduchu a v ruke drží tú slávnu fľašu.

„Politik z povolania, človek bez povolania.“ – Hans Magnus Enzensberger

Keď vo voľbách vyhrajú pokorní ľudia, vedia, že dostali neskutočnú zodpovednosť. Dostali možnosť ovplyvňovať život väčšiny. Chápu, že sú sami súčasťou tohto celku. Väčšina im dala dôveru. Tú dôveru si vážia a nechcú ju sklamať. Vedia že ich čaká veľmi ťažké obdobie. Obdobie riešenia množstva spoločenských problémov. Nebudú preto vyskakovať a jačať ako malé deti.


 To robia len ľudia, ktorí si uvedomujú, že 4 roky majú teplé miestečko a istý nadpriemerný plat. Čiže je o nich postarané. To znamená, že hľadia na svoje dobro a nie na dobro tých, ktorí im dali dôveru. Získajú voľnosť. Toho sme svedkami pri rôznych hlasovaniach, kedy parlament zíva menej než polo prázdnotou. Tak potom vyzerá tento štát. Je presne taký, ako charakter tých pri moci.

Máme tu dvoch politikov. Jeden berie politiku ako povolanie a druhý ako poslanie. Z tých dvoch má len jeden skutočný význam. Sami rozhodnite, že ktorý.

Súčasná spoločnosť smeruje k podpore povolaní. Poslania zabíja až nastane deň, kedy sa budeme všetci správať ako roboti. Samozrejme za predpokladu, že sa pred tým všetci vzájomne nepozabíjame.


 

Ak sa vám článok páčil, možno sa bude páčiť aj iným. Máte možnosť ho zdieľať s ostatnými. Bola by škoda to nevyužiť.

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *