Odpustenie, či oslobodenie?

Človek je tvor spoločenský, čo prináša mnohé výhody. Vytvára spoločné skupiny, v ktorých zdieľa svoje radosti, prácu, zábavu a tiež problémy. Môže ísť o rodinu, dedinu, mesto, komunitu, národnosť, zamestnanie, šport, alebo rôzne záujmové skupiny. Čiže miesta, kde ľudia spoločne spolunažívajú.

V skupine je život jednoduchší a príjemnejší. Jednotlivci si v nej pomáhajú a spoločne riešia neduhy života. Znie to úžasne. Priam až dokonale. No má to aj tienistú stránku. Tou stránkou je naša odlišnosť. A odlišnosť vyvoláva konflikt. Ľudia sú si v mnohom podobný, čo je len dobre. Problém však nastáva vtedy, keď si vzájomne nerozumejú.


Ľudská rozdielnosť

Nerozumieť si, sa dá v mnohých oblastiach spolužitia. Stačí, že nám niekto urobí niečo, čo sa nám nepáči a konflikt je na svete. Vznikajú hádky a v niektorých prípadoch úplne nezmyselné škriepky, pre ktoré sa možno ani neoplatilo hádať. Jednoduchšie problémy sa väčšinou vždy podarí urovnať k dobru oboch zúčastnených strán.

Pri zložitejších to nie je až také jednoduché. Hlavne vtedy, ak problém riešite s falošným človekom. Ten vám nespravodlivo ublížil. A možno tiež poškodil ďalšie vzťahy v skupine, kde pôsobíte. S takým človekom sa ťažko niečo rieši. Najme vtedy, ak vašu myseľ a srdce zachváti hnev. Hovorí sa, že čas všetko vyrieši. To je síce pravda, no nemusí to platiť vždy. Existuje mnoho ľudí, ktorí sa urazili na život a na smrť. Niekedy právom a niekedy možno ani nie.


„Odpustenie je vôňa, ktorú zanechá fialka na opätku, ktorý ju zašliapol.” – Mark Twain

Prírodná zákonitosť

No má takéto správanie význam? Urazením sa, to chcete tomu, čo vám ublížil aspoň čiastočne vrátiť. Prípadne mu tým ublížiť. No na svet sa pýta otázka. Neublížite tým hlavne sebe? Pomôže vám to? Tí, ktorým horí v srdci hnev, určite odpovedia, že áno. No hnev možno prirovnať k prírodnej zákonitosti. A to sa mi na tom skutočne páči.

odpustenie

Hnev je ako oheň. Čím je hnev silnejší, tak tým je oheň väčší. Je to priama úmernosť, ktorú poznáme z matematiky. Jednoducho ďalšia prírodná zákonitosť, ktorá o niečom svedčí. Oheň potrebuje palivo. Možno použiť napríklad drevo. Drevo je to, čo vyvolalo ten nešťastný konflikt. Čím je ho viac, tým je oheň väčší a trvácnejší. Oheň však horí dovtedy, dokým má palivo.


„Ľudské chyby si zaslúžia odpustenie.” – Titus Livius

No existuje tu niečo ako čas. Ako čas beží, dreva je stále menej a menej. Srdce začína chladnúť a konflikt už nie je taký silný, ako na začiatku. No poškodený vzťah to už neopraví. A to môže byť v niektorých prípadoch škoda. Veď nikto nie je neomylný a určite ste aj vy vo svojom živote urobili nejakú chybu.

Odpustiť, či neodpustiť? To je otázka

No ak nechcete odpustiť tomu, kto vám ublížil, mali by ste sa teraz zamyslieť. Zoberte si to čisto teoreticky. Čo ak vás odpustenie oslobodí? Ak to nechcete urobiť pre toho človeka, urobte to pre seba. Už len z toho dôvodu, aby ste neboli ako ten, čo vám ublížil. To platí pri jednoduchých konfliktoch. Teraz sa pozrime na zložitejší.


„Odpustenie môžeme a máme vysloviť iba tomu, kto si uvedomuje vinu voči nám, inak by sme priliali olej do ohňa.“ – Kateřina Lachmanová

Menší príklad

Som veselý človek. Snažím sa žiť pozitívny život. Možno aj preto nezažívam toľko konfliktov, ako v minulosti. Nemám preto nejaký vhodný príklad, ktorý by sa ma priamo dotkol. No v minulosti som zažil situáciu, ktorá nie je dodnes urovnaná. Myslím si, že sa k tejto téme dokonale hodí a preto ju popíšem.

Predstavte si situáciu, v ktorej máte spor so susedmi. Napríklad problém na spoločnej medzi. Problém sa dá vyriešiť, no nato treba ochotu oboch strán. V tomto prípade tá ochota chýbala. Konflikt je na svete, no nerieši sa na správnych miestach. Sused odcestoval do zahraničia. Vaša suseda ho rieši s každým iným, len nie s vami. Všimnete si, že neobvykle často začala navštevovať susedov naokolo. To predtým nerobila. Pri nedeľnej ceste z kostola chodila domov sama a teraz zrazu chodí s jednou, potom zas s ďalšími susedami.

„Odpustenie v ľuďoch pracuje. Oni časom prídu na to, že robili zle.“ – Tadeusz Zasepa

Debatuje s nimi na ulici a stále im niečo rozpráva a sťažuje sa. Vy dobre viete, že rozoberá váš spoločný problém. Čiže plot. No vy čakáte, ako sa situácia vyvinie. Chyba nie je iba na vašej strane. Medzu pred vami pokazil sused a s plotom vpredu vošiel na váš pozemok.

Vy ste to chceli mať jednoduché a preto ste svoj nový plot postavili v rámci susedovej chyby. Tým ste zas vzadu vošli na jeho pozemok a to sa už susedovi samozrejme nepáči. Problém treba vydiskutovať a rozumne vyriešiť. V tomto prípade je to však iné. Suseda začala psychologickú vojnu.

Ostatných susedov si chce dostať na svoju stranu. Boh vie prečo. A to za každú cenu. Klamstvo k tomu výborne poslúži. A pritom pravidelne navštevuje kostol. Vy zrazu zistíte, že vaši susedia naproti sa ku vám prestali ozývať. Neodpovedajú na pozdravy. Vedľajší tiež. A pritom ste im nič neurobili. Neohovárali ste ich. Nijako neosočovali a neublížili. Začnete mať tušenie. Stalo sa to odvtedy, odkedy sa s nimi stretávala tá vaša suseda. Musela im na vás povedať nejaké klamstvá. To sa vám nakoniec časom potvrdí.

„Odpustenie nie je emócia ale rozhodnutie.“ – Elias Vella

Riešenie problému

Medzitým sa vráti sused zo zahraničia a kontaktuje starostu. Chce mať rovnú medzu. Aký má predok, taký chce mať zadok pozemku. Škoda len, že je vpredu u vás. Starosta vás kontaktuje. Rozhodnete sa preto situáciu riešiť. Vyvediete si geodeta. Ten zistí, že pán sused je vpredu u vás 30 cm. Oznámi to susedovi a ten sklopí uši. Vy odstránite svoj plot a postavíte ho znova, tento krát už správne.

No vzťahy sú už zničené. Suseda to časom prejde a má tendenciu sa ozývať. No vy ste na ich rodinu nahnevaný. Vy ste všetku prácu oddreli. Sused to len zapríčinil. Ostatní susedia sa ku vám bezdôvodne neozývajú. A vy sa od inej susedy dozviete, že tá susedka sa jej sťažovala, že nechápe, prečo ste sa ku ním prestali ozývať. To vás ešte viac naštve. Taká drzosť!

Stalo sa to pred niekoľkými rokmi, no takýto stav pretrváva dodnes. Hnev je teraz menší, no susede to neviete odpustiť. Zachovala sa podlo a nečestne. Teraz už nejde o plot. To sa mohlo hneď bezproblémovo vyriešiť. A ani vás to tak neštve. No tá podlosť a zničenie ďalších vzťahov jej nemienite odpustiť.


„Človek nikdy nie je taký krásny, ako keď prosí o odpustenie alebo sám odpúšťa.“ – Jean Paul

Odpustenie z viacerých pohľadov

A možno vám to mať za zlé? Z náboženského hľadiska by vám farár povedal, odpustite si. To je správne riešenie. Zabudnite čo bolo. Riešte čo je. Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. No existuje ešte hľadisko spravodlivosti. Oko za oko, zub za zub. Obrana by mala byť primeraná útoku. V tomto prípade však nebola. Spôsobila väčšiu škodu. Vy ste susedu nikde neosočovali a nepoškodzovali jej meno. Nijako inak ste jej neublížili. Čo v tomto prípade?

„Hrešiť je ľudské, odpustenie božské.“ – Walther

Pravdupovediac neviem, čo by ste v takomto prípade mali urobiť. Či odpustiť, alebo pokračovať v urazenosti. To nedokážem povedať. No viem, čo by som urobil ja. Ja verím v spravodlivosť a preto by som si vybral tú druhú možnosť.


Záver

Odpustenie môže byť pekné. Človeka dokáže vnútorne oslobodiť. No nemali by ste to preháňať. Ak niekomu často odpúšťate, môže mať tendenciu to zneužívať. A to už nie je také pekné a správne. Musíte byť silní, ale riaďte sa srdcom, no nezabúdajte na spravodlivosť. Hlavne sa nebojte odpúšťať tým, ktorí si to zaslúžia. Odpustenie má rozhodne v živote človeka svoje právoplatné miesto. Záleží však na situácií.


 

Zdieľajte článok s ostatnými. Možno tým niekomu rozšírite obzory a to stojí za pokus.

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *