Kto nemá v hlave, má v rukách

Rudo a Jano boli dvaja spolužiaci. V mnohom sa podobali, no v mnohom sa tiež líšili. Rudo bol skôr tichší a viac sa venoval učeniu, pretože veľmi rád spoznával nové veci. O Jankovi sa dá povedať presný opak. Učenie priam neznášal. Zato mal veľmi rád zábavu a šport. V škole nedával pozor a mysľou bol stále preč. Vždy rozmýšľal nad tým, ako sa môže vo voľných chvíľach zabaviť.


V škole sedeli spolu a boli celkom dobrí kamaráti. Keď to bolo možné, pri písomkách dával Rudo Jankovi vždy opisovať. To mu pomáhalo v školskom postupe. A rovnaké to bolo pri písaní nejakého spoločného projektu. Ten napísal celý Rudo a Janko sa doňho iba podpísal. Všetku ťažkú prácu vždy odviedol Rudo. Janko sa pri ňom pekne zviezol. Takýmto spôsobom to fungovalo až do konca strednej školy.

Po maturite sa ich cesty rozišli. Každý si išiel po svojom. Obaja pochádzali z rovnakých spoločenských pomerov. Ich rodiny patrili do strednej vrstvy. Preto ani jeden z nich nemal po škole nejaké výhody, zamestnať sa v lepšom zamestnaní.

©reflektor812 kto nema v hlave ma v rukach


No drobný rozdiel medzi nimi predsa len bol. Rudo po škole vôbec nezanevrel na učenie. Nenastúpil síce na vysokú školu, no vždy sa nové veci učil s nadšením. Stále chcel vedieť viac a postupne chcel zlepšovať svoje doterajšie schopnosti. Vedel, že keď chce niečo v živote dosiahnuť, musí toho veľa vedieť. Pretože iba tak získava potrebnú výhodu nad ostatnými a môže sa lepšie zamestnať.

Janko po škole skonštatoval, že už konečne škola skončila. Že sa už nikdy viacej nebude musieť učiť nejaké zbytočné somariny. Tiež často krát spomínal, že je voľný. No potreboval peniaze a preto cítil potrebu zamestnať sa. Nebol nejako veľmi schopný pracovník. Preto si chcel nájsť prácu, v ktorej nebude mať zodpovednosť a bude vykonávať nejakú manuálnu prácu.


Tak sa aj stalo. Našiel si prácu v jednej zahraničnej firme, ktorá sídlila neďaleko jeho bydliska. Tá firma tu hľadala lacnejšiu pracovnú silu. Takže brala aj nekvalifikovaných pracovníkov. Išlo o skladanie káblových zväzkov. Práca bola fyzicky i psychicky náročná. Všetok pracovný čas strávil postavený za pásom. Pri práci si nemohol dovoliť meškať. Na ňom záviseli ostatné pracovné úseky. Ak meškal, z konca pásu mu v bedničke priniesli späť nedorobené zväzky, pretože ich nemohli dokončiť. Pracoval v trojzmennej prevádzke. Zarábal niečo okolo 400€ mesačne, no musel mať odpracovaný potrebný počet hodín. Niekedy pracoval aj cez víkendy.

Práca ho onedlho prestala baviť. Neprebiehalo to podľa jeho predstáv. No nemal na výber, pretože nič iné robiť nevedel a práce na trhu bolo tiež veľmi málo. V tejto práci mal istotu a zmeny sa bál. Nikdy v práci dobre nezarobil a ani s voľným časom to nebolo najlepšie. Takto to pokračovalo značnú časť jeho života.

Rudo dopadol oveľa lepšie. Vďaka svojím vedomostiam nechcel pracovať manuálne a chcel mať dostatok voľného času. Život si chcel užívať. Vedomosti ktoré nadobudol, ho presvedčili, že musí začať podnikať. Pretože iba tak môže zarobiť peniaze a byť sám sebe pánom. Začal hľadať spôsob, ako to urobiť. Po niekoľkých dňoch ten spôsob našiel. Otvoril si obchod a stal sa obchodníkom.

Začal predávať počítačové vybavenie a spotrebný materiál k výpočtovej technike. Zo začiatku to išlo pomalšie, no po páru mesiacoch sa mu to rozbehlo. Odvtedy už mesačne pod 1000€ neklesol. Vo svojom podnikaní pracoval prevažne hlavou. Darilo sa mu a preto bol šťastným človekom. Žil jednoduchý a voľný život presne podľa svojich predstáv.


„Kto chce vo svojom živote zažiť zmenu, musí začať robiť veci inak, než ich robil doteraz.“ M.R.K


Iróniou bolo to, že Jano si užíval počas školy skoro 14 rokov. Vtedy Rudo tvrdo pracoval. Po škole sa im to otočilo. Vtedy si začal Rudo svoj život užívať, no na učenie nezanevrel. Stále sa vzdelával v technikách predaja a to z neho časom urobilo odborníka v odbore.
Kto nemá v hlave, má v rukách. Preto učenie nepodceňujte, pretože iba múdrosť a znalosť potrebných informácií, z vás môže urobiť skutočného odborníka v nejakom obore.

To vám môže priniesť vytúžené peniaze a dostatok voľného času. Záleží iba na vás. Nikdy nie je neskoro začať sa učiť. Či už máte 30, či 50 rokov, stále sa to dá. Dôležité je nezlenivieť, vybrať si to, čo chcete robiť a už len za tým ísť. Možno sa vám podarí zamestnať v nejakej firme, ktorá vaše vedomosti dostatočne finančne ocení. Alebo začnete podnikať.


 

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *