Cesta nás môže, ale aj nemusí doviesť do cieľa

Jeden pekný a horúci deň som išiel do neďalekého mesta. Potreboval som niečo vybaviť, no neponáhľal som sa. Na tachometri mi ukazovalo niečo málo cez 70. Nerád obmedzujem premávku a preto som išiel miestnou cestou tretej triedy. To značí, že by nemala byť veľmi vyťažená. Opak je však pravdou. Kedysi sa na našej ceste mohli deti hrať. Dnes je to nereálne. Naša miestna cesta sa za roky vývoja motorizmu stala veľmi využívanou skratkou.

V súčasnosti ju využíva mnoho vodičov a to nielen osobných áut. Všetci, čo tu žijeme, by sme uvítali viac pokoja, ktorý sme kedysi mali. Aj tento stav by sa dal zniesť, ak by všetci cudzí vodiči dodržovali predpisy. Mám namysli maximálnu povolenú rýchlosť v dedine a dodržiavanie zvislých a vodorovných značiek. Pretože tým vznikajú nehody.


Kľukatá cesta je najlepšia

Tá naša cesta nie je technicky najkvalitnejšia. V minulosti z mne neznámeho dôvodu stavali na rovine kľukaté cesty. Platí to aj v našom prípade. Cesta je plná mnohých zatáčok, ktoré ani nemajú opodstatnenie. Na mnohých úsekoch tejto cesty sú okolo cesty stromy a kry. V letných mesiacoch aj vysoká tráva, čo dopravnú situáciu zneprehľadňuje. To z nej robí nebezpečný úsek. Treba na nej vedieť jazdiť, no nie každý to vie.

„Najkratšia vzdialenosť medzi dvoma bodmi je priamka. Škoda ,že to neplatí v prípade ciest.”

Už neraz sa mi stalo, že mi zo zatáčky do môjho jazdného pruhu vyletelo auto, ktoré išlo rýchlejšie, než je vhodné na tú zatáčku. Taký čas už len točím na krajnicu. Stalo sa mi to skutočne veľa krát a znepokojuje ma to. Často to bola tesnotka. Dokedy však budem mať šťastie? A určite nielen ja!


Čo to môže byť?

Ale naspäť k príbehu. Ako som vtedy postupoval cestou, mi protiidúce auto bliklo diaľkovými svetlami. Reflexne som mu na volante dvihol prsty, že ďakujem. V momente ma napadlo, prečo blikal. Pozrel som na kontrolku svetiel, či ich mám zapnuté. Samozrejme boli a to za jasného a slnečného 30 stupňového dňa. Čiže význam úplne žiadny. No zákon je zákon.

Potom som pozrel do zrkadla, či mi z auta niečo netečie na cestu. Neviem prečo ma práve toto napadlo, ale napadlo. 😀 Samozrejme nič netieklo. Tak už ma napadli len policajti. Či niekde predo mnou nemerajú rýchlosť. Aj to bol však omyl. Na skutočnú príčinu som prišiel o minútu neskôr.


Šťastie v nešťastí

Vynoril som sa spoza zatáčky a v miernej dolinke na prichádzajúcej križovatke bol autobus a veľa stojacích áut. Boli tam aj dve policajné autá s majákmi. Zastavil som za autom predo mnou. Zapol som výstražné a až tak som začal zisťovať situáciu. Prvý dojem som už mal, keď som k tej križovatke dobiehal. Mal som pocit, že sa zrazil motorkár s osobným autom. No táto situácia bola iná.

Vedľa mňa v jarku ležalo biele auto s rozbitým predkom a streleným erbegom. Pred tým autom v tom jarku chodil starček s paličkou. Fyzicky vyzeral byť OK. Na druhej strane križovatky stál autobus, ktorý bol narazený v bordovom osobnom volve, ktoré bolo zdemolované najviac. Vonku stál vodič autobusu, ktorého som z videnia poznal. Hneď vedľa neho na zemi ležal zakrvavený muž v bezvedomí. Druhý muž kľačal pri ňom a držal mu hlavu. V tom ma prepadol strašný pocit. Myslel som, že je mŕtvy. Tej krvi tam bolo dosť. Bolo mi nanič.

cesta

Naživo je to iné, ako keď to vidíme niekde v správach. Pozeráme filmy, v ktorých ľudia umierajú, no do deja sa nikdy nevžijeme. Necítime tú bolesť. Myslíme si, že je to normálne. To až do okamihu, keď pred nami niekto skutočne tragicky nezomiera. Človeka to dokáže rozhodiť, teda aspoň mňa. Mimochodom obdivujem ľudí, ktorí s tým prichádzajú dennodenne do kontaktu, čiže rôzne záchranné zložky.

Po malej chvíli prišla sanitka. Policajt auto predo mnou a mňa pustil, nech pokračujeme v ceste. Potom večer to bolo v správach. Dozvedel som sa, že všetci prežili. Vtedy mi spadol kameň zo srdca. V správach hovoril ten vodič autobusu. Na tej križovatke je stopka, na ktorú vodič toho bieleho auta nezastavil. Tým nabúral do volva, ktoré odhodilo na autobus. Čiže dostalo dva zásahy.

„Tri kilometre za miestom nehody sa jazdí pomaly, potom sa znova nasadí vysoké tempo a všetko je zabudnuté.“ – Norbert Blüm

Tomu mužovi vraj museli dávať umelé dýchanie. Mal vážne poranený hrudník. Jednu ženu z toho auta museli hasiči vystrihovať. Tiež mala vážne zranenie hlavy. Na mieste ich dali do umelého spánku. Ostatný dvaja muži a ešte jedna žena boli zranení, no nie kriticky.


Ako rýchlo sa dá pokaziť pekný deň

Ktovie, či vodič toho bieleho auta tušil, že si tak skomplikuje možno že príjemnú situáciu. V tom jeho príbehu bol iba on, jeho auto a cieľ, kam mieril. Proste obyčajný človek, ako každý z nás. Nemusí byť ani zlý. Jeden moment si žije ničím nerušený život a v druhý zapríčiňuje vážnu nehodu a ubližuje iným ľuďom. Teraz je neskoro pýtať sa, že prečo na tej stopke nezastavil? Bol nepozorný? Nepozeral na cestu? Hral sa s rádiom? Sledoval prírodu vedľa? Telefonoval? Teraz sa to už nedozvieme.

„Neberte to na ľahkú váhu a hlavne dávajte pozor.”

Jediný známy fakt je ten, že mal zastaviť na tej stopke. Keby bol pozorný a urobil to, mohol bezproblémovo doraziť do cieľa a žiť svoj život tak, ako ho žil predtým. Hlavne bez komplikácií.


Čo je patrné z praxe

V praxi môžeme vidieť, že väčšinou ten, čo tú nehodu spôsobí, je najmenej zranený. Presne ako v tomto prípade. Odnesú si to spolujazdci, prípadne nejaká obeť niekde inde. Často to vidno v správach. Mladík nezvládol rýchlu jazdu. On prežil bez ujmy, spolujazdkyňa už také šťastie nemala… .


Trocha tolerancie by nezaškodilo

Skutočne si mnoho vodičov neuvedomuje, že riadením vozidla dostávajú veľkú zodpovednosť. Ide o zodpovednosť za svoj život a za životy všetkých ostatných, s ktorými prichádzajú do kontaktu. Jednoducho si myslíme, že v tej oceľovej veci sme v bezpečí. Nič sa nám nemôže stať. Veď sme chránený. Jednoducho sadneme za volant a ideme, kde chceme. No to je omyl. Ak spôsobíme nehodu, existuje niekoľko možností, ako to môže dopadnúť.

  1. Prežijeme
  2. Spravíme zo seba mrzáka
  3. Zabijeme sa
  4. Spravíme mrzáka z niekoho iného
  5. Niekoho iného zabijeme

To už nie je také pekné, ako sloboda, ktorú nám poskytuje automobil. Zábava je jedna vec, no zodpovednosť zas druhá.

„Každý motorista je jednou nohou v hrobe a druhou v base.”


Aká je skutočnosť

Skutočnosť je taká, že autoškoly opúšťa mnoho nekvalifikovaných vodičov. Testy a pomalá jazda s inštruktorom je jedna vec no jazdiť sám a bez dozoru môže priťahovať problémy. Riešiť dopravnú situáciu samostatne môže byť ťažké. Na cestách práve v túto dobu jazdí mnoho bômb, ktoré môžu kedykoľvek vybuchnúť. Priznajme si to, nie každý má nadanie byť dobrým vodičom. Poznám vodičky, ktoré jazdia lepšie, než niektorí muži. A zas vodičov, s ktorými by som sa nechcel stretnúť na ceste.

Na druhej strane, kde tí vodiči majú nabrať prax? Nato, aby mali prax, musia jednoducho jazdiť. Bez toho to nejde. A týmto si zasa protirečím. V tejto situácií je skrátka potrebná tolerancia a opatrnosť.

„Nie každý má dozor, ktorý na neho bude dávať pozor.”

Brzdy na ceste

Často na ceste stretávame vodičov, ktorí spomaľujú premávku, pretože sú začiatočníci. Jazdia bojazlivo a v rámci svojim možností. Skúsenejší vodiči na nich nadávajú, že ich obmedzujú. No to neznamená, že keď tam je 90ka, tak ňou musia aj pomalší vodiči jazdiť. Každý má právo jazdiť tak, ako sa cítiť. Samozrejme zákonne. Preto by sme v takomto prípade mali prejaviť toleranciu. Cesta nie je iba o nás a našom cieli.


Žijeme v uponáhľanej dobe

Väčšina z nás sa stále niekde ponáhľa. Meškáme a potom sa to snažíme dohnať na ceste. Lenže za akú cenu? Čo tak vyraziť skôr z domu? Určite to bude menej stresujúce a bezpečnejšie. Samozrejme, že sa môže vyskytnúť nejaká neočakávaná situácia, ktorá nás zdrží. No pouvažujme. Naozaj musíme v takejto situácií dohnať všetok stratený čas a riskovať?


Ach tie stopky

Keď sa ponáhľame, stopka môže pre niekoho prestať platiť. Lenže stopky majú rozhodne svoje opodstatnenie. Určite by sa vám nepáčilo, ak by vám niekto zo stopky nedal prednosť a zdemoloval vám auto. Preto to nerobte ani vy.

„Radšej sekundu svojho života počkať, ako za sekundu svoj, či iný život stratiť.”


 

Zdieľajte článok s ostatnými, určite tým nič nepokazíte.

Páči sa vám reflektor812? Dokážte to!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *